Na väčšine šachových turnajov pravdepodobne budete počuť, že organizátori používajú na určovanie párov „švajčiarsky systém“. Prakticky každý turnaj, ktorého sa klubový hráč zúčastní, používa tento systém, okrem príležitostných udalostí každý s každým. Tu je rýchly pohľad na to, ako tento populárny turnajový formát funguje.

Základy

Švajčiarsky systém bol prvýkrát použitý na šachovom turnaji v Zürichu v roku 1895, podľa ktorého si získal svoje meno. Na turnaji vo švajčiarskom systéme nie sú hráči nikdy vylúčení. Namiesto toho sú hráči spárovaní v každom kole. Počet kôl je vopred určený a víťazom je hráč, ktorý do konca turnaja získa najviac bodov.

Zábavný fakt

Hráči spravidla získavajú jeden bod za víťazstvo a pol bodu za remízu, aj keď iní bodovacie systémy sú možné.

V každom kole je každý hráč spárovaný so súperom, ktorý má na turnaji rovnaký alebo podobný počet bodov.

Dodatočné pravidlá a variácie

V šachovom turnaji vo švajčiarskom systéme sa organizátori snažia dať každému hráčovi podobný počet bielych a čiernych hier do konca akcie. Organizátori zoradia hráčov v každej skupine podľa hodnotiaceho systému, kde sú hráči rozdelení na hornú a dolnú polovicu. Hráči v hornej polovici každej skupiny sa potom spoja s tými v spodnej polovici.

Ak je napríklad v skupine s najvyšším skóre šesť hráčov, hráč č. 1 bude hrať proti hráčovi Č. 4, hráč č. 2 bude stáť proti hráčovi č. 5 a hráč č. 3 bude stáť proti sebe s hráčom č. 6. Podľa FIDE, medzinárodnej šachovej federácie, je tento systém technicky známy ako „holandský systém“. Tento spôsob párovania je však stále považovaný za súčasť švajčiarskeho systému a je najbežnejšou formou párovania na švajčiarskych turnajoch.

Ďalšou variáciou párovania švajčiarskeho systému je systém Monrad, ktorý sa často používa na turnajoch v Nórsku a Dánsku. V tomto systéme sú párovania mierne odlišné ako v holandskom systéme. V tej istej šesťčlennej skupine by bol napríklad hráč č. 1 spárovaný s hráčom č. 2, hráč č. 3 by stál proti sebe s hráčom č. 4 a hráč č. 5 by stál proti hráčovi č. 6.

Určenie víťaza

Pri oboch metódach párovania nemôžu hráči hrať rovnakého súpera viac ako raz na tom istom turnaji. Pri väčších udalostiach majú hráči z rovnakého klubu alebo školy často zábrany hrať navzájom v prvých kolách alebo v hrách, ktoré nebudú mať vplyv na udeľovanie cien. Na konci turnaj, hráči sú zoradení podľa ich kumulatívnych skóre. Ak dôjde k nerozhodnému výsledku, víťaz je určený súčtom skóre jeho protivníkov. Konečné poradie pre druhé, tretie miesto, štvrté miesto a podobne sa určuje rovnakým spôsobom.